Deprecated: Function session_register() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/_sub/michal-anetta/index.php on line 16
Michal a Anetta na cestách
26 Feb 2008
Cestou necestou ale do Nepalu...

Namaste ludia,

vsetkych vas opat srdecne pozdravujeme.. prave sme dorazili do Kathmandu...po styroch rokoch opat na nepalskej pode, ... v tieni himalajskych obrov.. je to nadherny pocit ... konecne dobrre jedlo, pivo, klud a hlavne Hory !!! avsak nas prichod bol jednou velkou halucinogennou zalezitostou... zacalo to asi takto : v tibetskom utecenckom stane este o pol druhej tlacim do seba veg momo a anetta netrpezlivo caka vonku s baglami na riksi, .. riksa sa o chvilu rozbehne a my sa zastavi az o dve dni a dve noci ... o chvilu nastupujeme do starego rozheganeho bieleho autobusu.. ze vraj government service smer Bodhgaya - Patna, cas 5 hodin.... presne o druhej stojime uz nastupeni avsak vodic este vylieva vodu na predne sklo, cisti ho novinami, ide este nieco vybavit a potom sa pomaly rozbehneme... konecne sme sa pohli... cesta do patny vsak prebiehala za dost psych podmienok a predlzila sa na skoro dvojnasobok... vecer o deviatej za tmy nas vyhodili niekde na kraji mesta , ktore mi svojim centrom pripominalo NYC, Bombaj a Staru lubovnu do kopy... boli sme trochu nervozni lebo sa nam v nejakom "city" uz nechcelo trcat a dufali sme ze chitime este nocny spojdo RAxaulu - pohranicneho zapraseneho mesta na nepalskj hranici. Vybrali sme si tento smer pretoze je to blizsie ako ist cez Gorakhpur a Sonauli... Autobus z Patny nam teda odchadzal o 10.30 vecer. Cestovalo dost vela ludi a cely bus bol naplneny do prasknutia... nase batohy sme z tazkkou biedou uchranili od toho aby nesli na strechu,  a tak ich spolu s troma dalsimi turistickymi hodili rovno k vodicovi do jeho prednej kabinky... autobus  sa konecne pohol , a po opusteni mesta sa zacal natriasat a natriasat.... prichod na hranicu , do Raxaulu sme mali mat na 5 hod. rano avsak okolo ttretej rano zrazu tresk , bum , prask a stojime... nikto nic, ludia spia... vodic vyskoci z budu a stopuje okoloiduce trucky.. asi o pol hodku sa s jednym z  nich odvezie to tmy..... tak to sme teda dosli ... v crevach mi neskutocne kruti a z toho nekonecneho natriasania mi nie je najlepsie.. Anetta spi a ja vonku za stromom, v tme vyprazdnujem nejake zalezitosti o ktorych sa nechce snivat tusim ani jednemu pocestnemu... oplachujem si ruky vodou a vchadzam opat do autobusu.. avssak za ten cas nejaka dobra dusa stihla pokazit aj dvere , ktore lezali oprate o vnutornu stenu len tak a kazdu chvilu o nich niekto kto isiel na hajzel zavadil... cakali sme asi dve a pol hodky... zacalo sa rozvidnievat a potrom dorazil mechanik, nahodil asi vyhodeny pas a chlapi zacali tlacit autobus... tr tr tr tr trrrrr a uz sme boli opat na ceste... super... sice trochu neskor ale predsa... autobus pridaval .. a do vnutra zacalo brutalne fukat.. a kedze sme sedeli hned pri dverach.. tak bola dobra kosa.. asistent vodica sa ich pokusal najprv nejaky cas drzat a potom priviazat snurkou avsak asi po dvoch hodinach ked sa oteplilo sa na to vybodol  a nas opat chladil prijemny vanok v pecucom slnku zacinajuceho dna....do Raxaulu sme dorazili asi okolo deviatej rano... ja som z autobusu ihned utekal za najblizsi barak a vykonal svoju hnackovaciu povinost a s trpkym usmevom na perach sme sa pustili do handlovania s typkami ktori stali pri autobuse a natahovali sa ze kto nas odvezie na Indian immigration vzialeny 3 km.. nakoniec sme zvolili este nami nevyskusany sposob dopravy a to konsky zaprah, ktory pozostaval z divotvorneho kolisaveho vozika a maleho ponika...a tak sme sa pomali hompalali dalej az na immigration ktoru tvorila v rade vsakovakych obchodikov a sklepov taka zastrcena minikancelaria s drevenym stolom a jednym chlapikom ktory sa tvaril ako keby predaval listky na futbal... v to rano nas tam bolo asi 8 cudzincov co opustali Indiu a tak sme museli cakat v rade kym typek vsetko zapise, vyplni a skontroluje... bola to velmi komicka situacia.. nakoniec sme skoncili s peciatkou v pase a pokracovali peso cez most na Nepalese immigration, kde nas uz cakala respektujuco vyzerajuca vojenska hliadka sediaca za barikadou pieskovych vriec... v office sa usmieval od ucha k uchu dalsi uradnik a vita nas... dohadujeme sa ze ako budeme platit.. chlapik chce len dolare a my ze dolare nemame... a on stale svoje... a my ze nie, tak to predsa neide , my sme turisti... nakoniec sa dohadujeme na 1400 indickych rupiach vratane uplatku a typkou asistent uz peciatkuje pasy, usmieva sa a my o chvilu vychadzame z budky do sledu dalsich okolnosti... pred odchodom nas vsak upozornuje ze za hranicou prave prebieha 14dnovy strajk a nejdu odtial ziadne busy nikam... takze tak... mali sme teda dost.. pre istotu sme sa este riksou odviezli na stanicu zistit ze co dze a jak ... realita bola taka ze sme sa ocitli v Birganji.. dedine uprostred nepalskeho vidieku, odial nejdu ziadne autobusy... jedinou zachranou bola moznost dostat sa do 25km vzdialenej dediny Simra kde koncila zona strajkou a odtial uz autobusy sli.. avsak ako sa tam dosta ked cesty su zabarikadovane kamenmi a zelezami a ziadne motorove vozidla nesmu premavat... mozte tri krat hadat... no predsa na koni... a tak sme sa v tej horucave , hompalali  na korbe vozika s nasimi baglami a japoncom Chirom navyse...trvalo nam to nieco vyse dvoch hodin a o tretej poobede sme dorazili do simry... tam nas hned obkolesil huf ziskuchtivych autobusarov ktori sa predbiehali ze do ktoreho busu pojdeme.. nakoniec sme sa dohodli z stym co pojde o 4.30 a o desiatej vecer je v kathmandu... nalozili sme teda veci a cakame .,,, cakame... a cakame... je uz 5.30 a bus stale stoji, chlapici lezerne debatuju a nic sa nedeje... a tak anetta vybehla z busu a zburcovala typka , ktory to ocividne flakal... potom sa pridal este jeden poliak  ktory sa vyhrazal policiou a potom som prisiel ja ze ak neodideme do 5 min. tak nech mi vrati prachy alebo bude zle... za 5 min. bolo vestko zmobilizovane.. vsetci nastupeni a vyrazili sme... cesta vsak netrvala 6 -7 hodin ale 12 a rano o piatej sme vystaveni dorazili do kathmandu... posledna pol hodinka chodze do Thamelu , do hotela Star Guest house kde sme zhodili nase biedne kosti... takze zatial tolko priatelia.. tak toto asi tak bola nasa cesta z Indie do nepalu.. sme radi ze sme konecne tu !!!

 

namaste

 

Michal a Anetta